|
|
Segmentation of multiple sclerosis lesions using deep neural networks
Sasko, Dominik ; Myška, Vojtěch (referee) ; Kolařík, Martin (advisor)
Hlavným zámerom tejto diplomovej práce bola automatická segmentácia lézií sklerózy multiplex na snímkoch MRI. V rámci práce boli otestované najnovšie metódy segmentácie s využitím hlbokých neurónových sietí a porovnané prístupy inicializácie váh sietí pomocou preneseného učenia (transfer learning) a samoriadeného učenia (self-supervised learning). Samotný problém automatickej segmentácie lézií sklerózy multiplex je veľmi náročný, a to primárne kvôli vysokej nevyváženosti datasetu (skeny mozgov zvyčajne obsahujú len malé množstvo poškodeného tkaniva). Ďalšou výzvou je manuálna anotácia týchto lézií, nakoľko dvaja rozdielni doktori môžu označiť iné časti mozgu ako poškodené a hodnota Dice Coefficient týchto anotácií je približne 0,86. Možnosť zjednodušenia procesu anotovania lézií automatizáciou by mohlo zlepšiť výpočet množstva lézií, čo by mohlo viesť k zlepšeniu diagnostiky individuálnych pacientov. Našim cieľom bolo navrhnutie dvoch techník využívajúcich transfer learning na predtrénovanie váh, ktoré by neskôr mohli zlepšiť výsledky terajších segmentačných modelov. Teoretická časť opisuje rozdelenie umelej inteligencie, strojového učenia a hlbokých neurónových sietí a ich využitie pri segmentácii obrazu. Následne je popísaná skleróza multiplex, jej typy, symptómy, diagnostika a liečba. Praktická časť začína predspracovaním dát. Najprv boli skeny mozgu upravené na rovnaké rozlíšenie s rovnakou veľkosťou voxelu. Dôvodom tejto úpravy bolo využitie troch odlišných datasetov, v ktorých boli skeny vytvárané rozličnými prístrojmi od rôznych výrobcov. Jeden dataset taktiež obsahoval lebku, a tak bolo nutné jej odstránenie pomocou nástroju FSL pre ponechanie samotného mozgu pacienta. Využívali sme 3D skeny (FLAIR, T1 a T2 modality), ktoré boli postupne rozdelené na individuálne 2D rezy a použité na vstup neurónovej siete s enkodér-dekodér architektúrou. Dataset na trénovanie obsahoval 6720 rezov s rozlíšením 192 x 192 pixelov (po odstránení rezov, ktorých maska neobsahovala žiadnu hodnotu). Využitá loss funkcia bola Combo loss (kombinácia Dice Loss s upravenou Cross-Entropy). Prvá metóda sa zameriavala na využitie predtrénovaných váh z ImageNet datasetu na enkodér U-Net architektúry so zamknutými váhami enkodéra, resp. bez zamknutia a následného porovnania s náhodnou inicializáciou váh. V tomto prípade sme použili len FLAIR modalitu. Transfer learning dokázalo zvýšiť sledovanú metriku z hodnoty približne 0,4 na 0,6. Rozdiel medzi zamknutými a nezamknutými váhami enkodéru sa pohyboval okolo 0,02. Druhá navrhnutá technika používala self-supervised kontext enkodér s Generative Adversarial Networks (GAN) na predtrénovanie váh. Táto sieť využívala všetky tri spomenuté modality aj s prázdnymi rezmi masiek (spolu 23040 obrázkov). Úlohou GAN siete bolo dotvoriť sken mozgu, ktorý bol prekrytý čiernou maskou v tvare šachovnice. Takto naučené váhy boli následne načítané do enkodéru na aplikáciu na náš segmentačný problém. Tento experiment nevykazoval lepšie výsledky, s hodnotou DSC 0,29 a 0,09 (nezamknuté a zamknuté váhy enkodéru). Prudké zníženie metriky mohlo byť spôsobené použitím predtrénovaných váh na vzdialených problémoch (segmentácia a self-supervised kontext enkodér), ako aj zložitosť úlohy kvôli nevyváženému datasetu.
|
|
|
Automatic Speech Detection for VHF Channel
Nováková, Mária ; Veselý, Karel (referee) ; Szőke, Igor (advisor)
Výskyt hluku a šumu v pozadí audio leteckej komunikácie je problémom, ktorému denne čelia operanti riadenia letovej prevádzky. Aby bola zaistená bezpečná letecká preprava, komunikácia medzi vežou a lietatlom musí byť čo najefektívnejšia. Hlavnú rolu vo vylepšovaní kvality komunikácie hrá detekcia hlasovej aktivity. Správna detekcia reči je nevyhnutá pre rozpoznanie začiatku komunikácie pre systémy. Začiatok komunikácie začína stlačením tlačítka push-to-talk pomocou rádiového systému. Na rozpoznávanie reči existujú rôzne prístupy a implementácie. Za pomoci neurónových sietí sa dá detekcia reči upresniť. Výhodou používania umelej inteligencie je jej adaptácia na nové podnety. Táto práca ponúka riešenie na detekciu reči a push-to-talk udalostí v leteckej komunikácií. Navrhnuté riešenia budú evaluované a porovnané. Na záver, dostupná implementácia GPVAD je prepracovaná na riešenie tohto problému. Strojové učenie má zas a znova príležitosť predviesť svoje schopnosti.
|
|
|
Automatic Speech Detection for VHF Channel
Nováková, Mária ; Veselý, Karel (referee) ; Szőke, Igor (advisor)
Výskyt hluku a šumu v pozadí audio leteckej komunikácie je problémom, ktorému denne čelia operanti riadenia letovej prevádzky. Aby bola zaistená bezpečná letecká preprava, komunikácia medzi vežou a lietatlom musí byť čo najefektívnejšia. Hlavnú rolu vo vylepšovaní kvality komunikácie hrá detekcia hlasovej aktivity. Správna detekcia reči je nevyhnutá pre rozpoznanie začiatku komunikácie pre systémy. Začiatok komunikácie začína stlačením tlačítka push-to-talk pomocou rádiového systému. Na rozpoznávanie reči existujú rôzne prístupy a implementácie. Za pomoci neurónových sietí sa dá detekcia reči upresniť. Výhodou používania umelej inteligencie je jej adaptácia na nové podnety. Táto práca ponúka riešenie na detekciu reči a push-to-talk udalostí v leteckej komunikácií. Navrhnuté riešenia budú evaluované a porovnané. Na záver, dostupná implementácia GPVAD je prepracovaná na riešenie tohto problému. Strojové učenie má zas a znova príležitosť predviesť svoje schopnosti.
|
|
|
Segmentation of multiple sclerosis lesions using deep neural networks
Sasko, Dominik ; Myška, Vojtěch (referee) ; Kolařík, Martin (advisor)
Hlavným zámerom tejto diplomovej práce bola automatická segmentácia lézií sklerózy multiplex na snímkoch MRI. V rámci práce boli otestované najnovšie metódy segmentácie s využitím hlbokých neurónových sietí a porovnané prístupy inicializácie váh sietí pomocou preneseného učenia (transfer learning) a samoriadeného učenia (self-supervised learning). Samotný problém automatickej segmentácie lézií sklerózy multiplex je veľmi náročný, a to primárne kvôli vysokej nevyváženosti datasetu (skeny mozgov zvyčajne obsahujú len malé množstvo poškodeného tkaniva). Ďalšou výzvou je manuálna anotácia týchto lézií, nakoľko dvaja rozdielni doktori môžu označiť iné časti mozgu ako poškodené a hodnota Dice Coefficient týchto anotácií je približne 0,86. Možnosť zjednodušenia procesu anotovania lézií automatizáciou by mohlo zlepšiť výpočet množstva lézií, čo by mohlo viesť k zlepšeniu diagnostiky individuálnych pacientov. Našim cieľom bolo navrhnutie dvoch techník využívajúcich transfer learning na predtrénovanie váh, ktoré by neskôr mohli zlepšiť výsledky terajších segmentačných modelov. Teoretická časť opisuje rozdelenie umelej inteligencie, strojového učenia a hlbokých neurónových sietí a ich využitie pri segmentácii obrazu. Následne je popísaná skleróza multiplex, jej typy, symptómy, diagnostika a liečba. Praktická časť začína predspracovaním dát. Najprv boli skeny mozgu upravené na rovnaké rozlíšenie s rovnakou veľkosťou voxelu. Dôvodom tejto úpravy bolo využitie troch odlišných datasetov, v ktorých boli skeny vytvárané rozličnými prístrojmi od rôznych výrobcov. Jeden dataset taktiež obsahoval lebku, a tak bolo nutné jej odstránenie pomocou nástroju FSL pre ponechanie samotného mozgu pacienta. Využívali sme 3D skeny (FLAIR, T1 a T2 modality), ktoré boli postupne rozdelené na individuálne 2D rezy a použité na vstup neurónovej siete s enkodér-dekodér architektúrou. Dataset na trénovanie obsahoval 6720 rezov s rozlíšením 192 x 192 pixelov (po odstránení rezov, ktorých maska neobsahovala žiadnu hodnotu). Využitá loss funkcia bola Combo loss (kombinácia Dice Loss s upravenou Cross-Entropy). Prvá metóda sa zameriavala na využitie predtrénovaných váh z ImageNet datasetu na enkodér U-Net architektúry so zamknutými váhami enkodéra, resp. bez zamknutia a následného porovnania s náhodnou inicializáciou váh. V tomto prípade sme použili len FLAIR modalitu. Transfer learning dokázalo zvýšiť sledovanú metriku z hodnoty približne 0,4 na 0,6. Rozdiel medzi zamknutými a nezamknutými váhami enkodéru sa pohyboval okolo 0,02. Druhá navrhnutá technika používala self-supervised kontext enkodér s Generative Adversarial Networks (GAN) na predtrénovanie váh. Táto sieť využívala všetky tri spomenuté modality aj s prázdnymi rezmi masiek (spolu 23040 obrázkov). Úlohou GAN siete bolo dotvoriť sken mozgu, ktorý bol prekrytý čiernou maskou v tvare šachovnice. Takto naučené váhy boli následne načítané do enkodéru na aplikáciu na náš segmentačný problém. Tento experiment nevykazoval lepšie výsledky, s hodnotou DSC 0,29 a 0,09 (nezamknuté a zamknuté váhy enkodéru). Prudké zníženie metriky mohlo byť spôsobené použitím predtrénovaných váh na vzdialených problémoch (segmentácia a self-supervised kontext enkodér), ako aj zložitosť úlohy kvôli nevyváženému datasetu.
|
guest ::
