Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 7 záznamů.  Hledání trvalo 0.01 vteřin. 
Development and Comparison of Legal Regulations Concerning the Social Insurance Systems in the Czech and Slovak Republics
Kvočáková, Lucia
Zhrnutie Predkladaná dizertačná práca sa venuje téme vývoja sociálneho poistenia na území dnes už dvoch samostatných štátov, Českej a Slovenskej republiky, ktoré ako súčasť jedného štátoprávneho celku, s malou prestávkou v čase neslobody počas druhej svetovej vojny, zdieľali spoločnú minulosť od roku 1918 do roku 1993. Práca potom pokračuje vývojom sociálneho poistenia v každej republike po rozdelení federácie, pričom v závere sa sústredí na komparáciu dôchodkových reforiem, ktoré prebehli ako v Slovenskej, tak aj v Českej republike. Práca začína vývojom právnej úpravy sociálneho poistenia v období, ktoré predchádzalo obdobiu prvej československej republiky. Oba štáty vtedy boli súčasťou Rakúsko - Uhorskej monarchie, kde v jej rakúskej časti prebehla v roku 1888 sociálna reforma, známa aj ako Taafeho reforma, ktorá troma zákonmi zaviedla povinné verejnoprávne sociálne poistenie. Táto reforma bola inšpirovaná reformami ríšskeho kancelára Otta von Bismarcka. Rakúsko - Uhorskú legislatívu, a to nielen v sociálnej oblasti, prevzalo po prvej svetovej vojne v roku 1918 novovzniknuté Československo. S ňou prebralo aj problémy celého predchádzajúceho systému sociálneho poistenia. Sociálne poistenie v období prvej republiky bolo stavovsky diferencované, čo znamená, že rôzne kategórie pracovníkov mali vlastnú úpravu...
Building the Identity of "Slovak" Modernism in Relation to the Idea of Czechoslovakism
Kvočáková, Lucia ; Rakušanová, Marie (vedoucí práce) ; Orišková, Mária (oponent) ; Filipová, Marta (oponent)
Dizertačná práca skúma formovanie programovo slovenskej výtvarnej moderny v období prvej Československej republiky (1918-1938) v kontexte oficiálnej ideológie čechoslovakizmu a vo vzťahu k českému výtvarnému umeniu. Pre mnohých umelcov, teoretikov a historikov umenia na území Slovenska, ktorí ako súčasť inteligencie cítili povinnosť v novo sformovanom štáte vytvárať a potvrdzovať národnú identitu prostredníctvom umenia, bolo hľadanie slovenskosti v umení zásadné. Toto hľadanie bolo ovplyvnené charakterom česko - slovenských kultúrnych vzťahov, vzájomnými nedorozumeniami a stereotypmi. Podoby slovenských modernizmu sa utvárali v úzkej väzbe na českú modernu a zároveň ako rezistencia voči nej. V tomto zmysle môžeme zdôrazňovanie slovenskosti vo výtvarnom umení, a to aj dôrazom na námet považovať za snahu nesplynúť umelecky s prúdom českej moderny. Táto štúdia tak sleduje, akým spôsobom sa konštruuje národná identita prostredníctvom výtvarného umenia a akú úlohu pri tom zohráva širšie kultúrne a politické pozadie umeleckého prevádzky.
Anton Jasusch. The Artist as a Device of Power Relations
Kvočáková, Lucia ; Lahoda, Vojtěch (vedoucí práce) ; Rakušanová, Marie (oponent)
Diplomová práca skúma ako sa umelec a jeho dielo môžu stať nástrojom mocenských vzťahov, a to na príklade jedného umelca - Antona Jaszuscha. Kontext jeho diela sa v priebehu času niekoľkokrát zmenil, čím sa menila aj interpretácia jeho diela. Na zmeny kontextu nepriamo vplývala aj politicko - spoločenská situácia, čo ovplyvnilo aj zaradenie jeho diela do kánonu umenia moderny na Slovensku. Práca podrobne reviduje umeleckohistorickú literatúru od obdobia prvej Československej republiky až do súčasnosti, čím mapuje vznik a vývoj fenoménu košickej moderny a prijatie Antona Jaszuscha ako jej najvýznamnejšieho predstaviteľa. Práca taktiež podrobne analyzuje dostupné dokumenty (periodika, katalógy, odborné články a publikácie), aby tak poukázala na spomínané zmeny kontextov Jaszuschovho diela a jeho pozíciu ako nástroja mocenských vzťahov. Tieto dokumenty skúma práca v troch obdobiach súvisiacich s týmito posunmi. Začína v polovici dvadsiatych rokov, kedy výstava Jaszuschovo povojnového súboru obrazov v Bratislave vyvolala spor o "slovenskosť" jeho diela. Pokračuje obdobím druhej svetovej vojny, kedy Košice patrili k Maďarskému kráľovstvu a Jaszusch bol prezentovaný ako umelec "maďarský" a završuje obdobím prelomu päťdesiatych a šesťdesiatych rokov kedy bola v časoch socializmu interpretácia jeho diela...
Development and Comparison of Legal Regulations Concerning the Social Insurance Systems in the Czech and Slovak Republics
Kvočáková, Lucia ; Vysokajová, Margerita (vedoucí práce) ; Štefko, Martin (oponent) ; Chvátalová, Iva (oponent)
Zhrnutie Predkladaná dizertačná práca sa venuje téme vývoja sociálneho poistenia na území dnes už dvoch samostatných štátov, Českej a Slovenskej republiky, ktoré ako súčasť jedného štátoprávneho celku, s malou prestávkou v čase neslobody počas druhej svetovej vojny, zdieľali spoločnú minulosť od roku 1918 do roku 1993. Práca potom pokračuje vývojom sociálneho poistenia v každej republike po rozdelení federácie, pričom v závere sa sústredí na komparáciu dôchodkových reforiem, ktoré prebehli ako v Slovenskej, tak aj v Českej republike. Práca začína vývojom právnej úpravy sociálneho poistenia v období, ktoré predchádzalo obdobiu prvej československej republiky. Oba štáty vtedy boli súčasťou Rakúsko - Uhorskej monarchie, kde v jej rakúskej časti prebehla v roku 1888 sociálna reforma, známa aj ako Taafeho reforma, ktorá troma zákonmi zaviedla povinné verejnoprávne sociálne poistenie. Táto reforma bola inšpirovaná reformami ríšskeho kancelára Otta von Bismarcka. Rakúsko - Uhorskú legislatívu, a to nielen v sociálnej oblasti, prevzalo po prvej svetovej vojne v roku 1918 novovzniknuté Československo. S ňou prebralo aj problémy celého predchádzajúceho systému sociálneho poistenia. Sociálne poistenie v období prvej republiky bolo stavovsky diferencované, čo znamená, že rôzne kategórie pracovníkov mali vlastnú úpravu...
The legal regulation of social security in Czechoslovakia before WWII and its legacy for the present time
Kvočáková, Lucia ; Zemanová, Jana (vedoucí práce) ; Vysokajová, Margerita (oponent)
Záver Prínosom právnej úpravy sociálneho zabezpečenia a jej významom za prvej republiky som sa zaoberala už v predchádzajúcej kapitole. Preto by som v závere mojej práce chcela vývoj sociálneho zákonodarstva v kontexte tejto doby zhrnúť. Sociálne zákonodarstvo v období prvej republiky bolo porovnateľné s vyspelými demokratickými štátmi tohto obdobia. Jeho základy položila sociálna legislatíva Rakúsko - Uhorska. Treba však podotknúť, že napriek tomu, že na konci 19. storočia ekonomická situácia priala tvorbe sociálnych zákonov, bola právna úprava sociálnej oblasti len dielčia, rozdrobená a nedostatočná. Bola poplatná svojej dobe. Monarchia sa zaoberala sociálnou situáciou svojich obyvateľov len okrajovo a väčšinou len vtedy, keď si to rôzne nátlakové skupiny, napríklad rôzne organizácie robotníkov, formujúce sa v tom čase, vydobyli. Aj keď je potrebné uznať, že ak by rakúsko - uhorská monarchia pretrvala, úprava sociálneho zabezpečenia by sa nevyhnutne tiež rozvíjala, ako o tom svedčia legislatívne postupy monarchie na jej sklonku.1 Sociálne zákonodarstvo formujúce sa v období Československa preto nebolo revolučné, ale nutne evolučné. Badať v ňom však nový demokratický prístup a snahy o lepšiu organizáciu. Jeho tvorba však nebola jednoduchá. Po prvej svetovej vojne sa Československo muselo vyrovnať s mnohými...

Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.