Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 2 záznamů.  Hledání trvalo 0.00 vteřin. 
Město ve městě/ „Blok Trnitá“
Solár, Michal ; Hybská, Bohumila (oponent) ; Nový, Vítězslav (vedoucí práce)
Oblasť dnešného južného centra Brna determinovali už od prvopočiatku polohy riek Svratka, Svitava a ich náhony, ktoré definovali južnú časť mesta ako úrodnú oblasť vhodnú pre pestovanie. Po príchode industrializmu sa mesto rapídne transformovalo. Južná oblasť sa premenila z menších obcí na industriálne celky, ktoré kvôli blízkosti vody a novovzniknutej železnice po roku 1838 expandovali do celého okolia mestskej štvrti Trnitá. Už v tomto období sa začalo uvažovať nad polohou nádražia pri rieke Svratka (v navrhovanej polohe z roku 2016) avšak kvôli podmáčanej pôde a zložitým stavebným podmienkam sa rozhodlo pre nádražie pod hradbami. Práve toto rozhodnutie a nevyhovujúce podmienky podmáčanej pôdy pre rozvoj industriálnej oblasti bližšie k rieke Svratka, zapríčinilo pozastavenie rozvoja južného predmestia. Návrh sa snaží reflektovať kontext brnenských bytových domov v okolí oblasti, ktorá ucelený kontext a mierku postráda. Súčasne však riešiť problém environmentálny a to správnym hospodárením s dažďovou vodou či využitím a návrhom recyklovaného obvodového plášťu z materiálu získaného po demolácií iných objektov. Objekt je konštrukčne riešený ako kombinácia stenového systému s monolitickými, komunikačnými jadrami a prvým nadzemným podlažím.
V bytě maloměstě, Mikulov
Solár, Michal ; Kozelský, Tomáš (oponent) ; Hora, Jan (vedoucí práce)
Koncept vychádza z historického vývoja danej parcely ale aj mesta ako takého. Historicky sa oblasť definovala svojpomocne a bez jasne špecifikovaných dogmatických poučiek. Práve vďaka tomu je mesto obohatené o momenty, ktoré neplnia len estetickú či duchovnú, ale aj funkčnú podstatu mesta. Moment prekvapenia a určitých priehľadov obohacuje interiér dvora ale aj celkového mesta. Na prvý pohľad tak nepríjemné priestory disponujú určitou kvalitou, spôsobenou hrou svetla či celkovou koncepciou priestoru. Významním špecifikom objektu je práve moment prekvapenia z vnímaného priestoru. Prechod od jasne definovaného parteru do zadného , na prvý pohľad, iracionálneho nádvoria je umocnený pasážou, ktorá sa taktiež odkazuje na typické členenie domu v Malomeste. ARCHITEKTONICKÉ RIEŠENIE Princíp vrstvenia jednotlivých priestorov jasne naväzuje na momenty prekvapenia. Špecifickým členením objektu, charakterovo pripomínajúcim skôr rodinné domy ako bytový objekt, vznikajú priestory rôznej kvality a využitia. Dolné byty disponujú záhradou priestorovo aj opticky oddelenou od celkovej hmoty, pričom horným bytom náležia terasy, ktoré sú opticky prepojené s nádvorím, avšak nie sú prístupné verejnosti. Byty umiestnené v priečelnej hmote majú zas prevažne mestský charakter. Vytvára sa tak princíp spolunažívania, ktorý je typický pre celú oblasť mesta. Vrstvenie je patrné práve na rozmiestnení bytov s rozdielnou náväznosťou na záhrady a terasy, ako aj rozmanitosť veľkostí bytových jednotiek. Duchom miesta je stávajúci sklípek, ktorý reflektuje historickú premenu parcely a je akýsi symbol lokality.

Viz též: podobná jména autorů
2 Solar, Martin
1 Solar, Mustafa Ferhat
2 Solař, Martin
2 Solař, Miroslav
2 Solár, Matúš
1 Šolar, Matěj
Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.