Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 3 záznamů.  Hledání trvalo 0.01 vteřin. 
Město ve městě/ „Blok Trnitá“
Remišová, Lenka ; Havliš, Filip (oponent) ; Nový, Vítězslav (vedoucí práce)
Architektonická štúdia rieši návrh osem-podlažného polyfunkčného domu, ktorý je súčasťou úplne novej blokovej zástavby Južnej štvrte v Brne – sídlisko Trnitá. Východiskovým materiálom pre spracovanie bola nová urbanistická a objemová štúdia “Brno - nová južná štvrť” vydaná Kanceláriou architekta mesta Brna. V súčasnej dobe pripravovaný územný plán počíta s presunom hlavného vlakového nádražia a následným rozvojom mestskej časti. Štvrť Trnitá v Brne bude sídliskom nového tisícročia - veľmi jedinečným vďaka priamej nadväznosti na historické centrum mesta a zároveň na vlakovú a autobusovú dopravu medzinárodného charakteru. Táto mestská časť bude nielen novou obytnou štvrťou, ale tiež vstupnou bránou pre cestujúcich do Brna. Preto je dôležité venovať dostatok pozornosti tomu, aby miestna architektúra reagovala na dobu, v ktorej bude vystavaná; aby riešila súčasné potreby ľudí v Brne a v neposlednom rade, aby odrážala tendencie vývoja spoločnosti v mestách v celosvetovom merítku. Opornou myšlienkou v teoretickom riešení bolo pre mňa chápanie mesta ako miesta stretnutí. Jednou z primárnych funkcií miest v minulosti bolo pravidelné stretnutie ľudí za účelom obchodu a výmeny tovaru. So vznikom a veľmi rýchlym vývojom informačných technológií sa k výmene tovaru pridala výmena informácii, ktorej spoločnosť začala prikladať oveľa väčší význam. Dôležitým spôsobom výmeny tohto druhu sú práve spomínané medziľudské stretnutia, komunikácia a sociálna interakcia, ktorá môže vzniknúť jednoduchšie, ak pre ňu vytvoríme prostredie – architektonický priestor. Mojim zámerom bolo navrhnúť „živý obytný dom a centrum stretávania“ v zmysle aktívnej medziľudskej interakcie v jednotlivých provozoch a tiež v zmysle živej „dýchajúcej“ obálky budovy pomocou rastlín. Pri návrhu bolo pre mňa dôležité klásť dôraz na priestory, ktoré v sebe nesú potenciál stretnutia, či už náhodného alebo cieleného a môžu prispieť k vytváraniu sociálnych väzieb v mestskom prostredí.
Talianske Lidi di Comacchio – vzostup a pád
Remišová, Lenka ; Hájek, Roman (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Borovicové lesy, jazerá, mokrade s velkým množstvom jedinečných druhov vtáctva vytvárajú prostredie výnimočné svojou diverzitou. Tiež okolie parcely je pokojné a pripomína viac "mesto/obec uprostred lesa". Je takzvanou oázou pokoja a mimo letných mesiacov je oblast takmer bez ľudí a stáva sa ideálnym miestom na relax a psychický odpočinok. Architektonické riešenie rešpektuje stávajúcu budovu a snahou bolo maximálne využiť potenciál, ktorý ponúka. Myšlienkovo je budova rozdelená na 4 časti: východná je určená na ubytovanie hotelového charakteru, ďalej západná časť budovy ktorá zahŕňa tiež výškovú nástavbu je rozdelená podlažiami. 1. NP sa nachádzajú priestory súvisiace so stravovaním – ako jeden z dôležitých faktorov pre psychickú pohodu. V 2. NP sú cvičenia jógy alebo iné typy meditačných cvičení. Zvyšok podlažia sa zaoberá masážami a očitou tela ale aj mysle v saunách. Ďaľšie podlažia sú apartmánové byty určené na prechodné bývanie v reakreačnej oblasti.
Vlakem do Dvora - Přestupní terminál ve Dvoře Králové nad Labem
Remišová, Lenka ; Toman, Radek (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Projekt rieši prestupný terminál vo Dvore Králové. Riešené územie je súčasťou brownfieldu v južnej časti mesta, na mieste železničnej vlečky z 19. storočia. Východiskom pre riešenie projektu je poňatie terminálu ako živého verejného priestoru. Terminál znamená pohyb. Cestujúci sú v pohybe. Avšak v momente, kedy je tento účel naplnený, zostáva miesto prázdne. Cieľom je vytvoriť verejný priestor – centrum stretávania a trávenia času pre obyvateľov svojho mesta. Urbanistické riešenie rešpektuje danosti územia a vychádza z pôvodného umiestnenia vlečky. Hmota reaguje na nestabilizované plochy v okolí tým, že je situovaná po obvode a vytvára vlastný vnútorný priestor. Budova má výrazný lineárne horizontálny charakter, ktorý je narušený hustým členením stĺpmi a na fasáde vertikálnymi drevenými lamelami, ktoré tvoria čiastočné tienenie interiéru budovy. Nosnú konštrukciu budovy tvorí železobetónový skelet založený na základovom rošte.

Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.