Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 21 záznamů.  1 - 10dalšíkonec  přejít na záznam: Hledání trvalo 0.01 vteřin. 
Cribra orbitalia - frekvence a koincidence s jinými stopami nemocí na skeletu. Středověké nálezy z území ČR.
Poláková, Veronika ; Likovský, Jakub (vedoucí práce) ; Brůžek, Jaroslav (oponent)
Cribra orbitalia představují jednu z nejčastěji se vyskytujících kostních patologií u kosterních pozůstatků minulých populací. Tato léze je charakteristická pórovitým, žlábkovaným až trámčitým narušením vnější laminy kompaktní kosti stropu očnice. Ačkoliv je vznik cribra orbitalia často spojován s hyperplázií kostní dřeně v důsledku sideropenické anémie, vyloučeny nejsou ani jiné příčiny. Zaznamenán je jak samotný výskyt cribra orbitalia, tak koincidence s jinými známkami nemocí. Práce se zaměřuje na cribra orbitalia jako na projev dlouhodobé zátěže na kostře a průvodní příznak onemocnění či anemických syndromů. Analýze byly podrobeny jednak kostrové pozůstatky z českých středověkých lokalit s přítomnými cribra orbitalia, jednak celé středověké pohřebiště na Oškobrhu. Makroskopické zkoumání neprokázalo pravidelnou koincidenci cribra orbitalia a kostních známek konkrétních nemocí. Přesto byly sledovány jiné kostní změny: hyperostosis porotica, zvýšená vaskularizace, supranasální porozita, zánětlivá-hemoragická reakce endokrania, které mohou v rámci diferenciální diagnózy pomoci objasnit původ a/nebo příčinu vzniku cribra orbitalia. Srovnání populace z Oškobrhu s jinými středověkými pohřebišti ukázalo, že frekvence výskytu cribra orbitalia se řadí mezi vyšší, a to jak ve skupině nedospělých, tak...
Frekvence zranění pohybového aparátu v různých fázích středověku
Krupová, Zuzana ; Likovský, Jakub (vedoucí práce) ; Velemínský, Petr (oponent)
Záměrem této práce bylo stanovit frekvenci zranění pohybového aparátu u kosterního materiálu získaného při archeologickém výzkumu zaniklého hřbitova na vrchu Oškobrhu u Poděbrad. Byla aplikována upravená metoda pěti segmentů - diafýza kosti byla hodnocena jako jediný segment. Také oproti jiným autorům byly zahrnuty kost klíční, lopatka a kosti pánevní. Bylo hodnoceno 119 juvenilních jedinců a v celém souboru byla zjištěna pouze jediná zlomenina. V souboru 285 dospělých jedinců bylo rozpoznáno 11 zlomenin na kosterních pozůstatcích 10 jedinců, což představuje 3,5 % celého souboru zahrnující středověké i novověké pohřby. Pro další hodnocení a statistické zpracování byl soubor rozdělen do tří skupin podle arche- ologického datování na dva soubory středověké (13. - 14. století, 14. - 15. století) a skupinu novověkou (16. - 17. století). Byla otestována závislost frekvence zlomenin mezi muži a ženami u středověkých skupin a nebyl prokázán signifikantní rozdíl na 5 % ani 1 % hladině. Také byla otestována závislost frekvence zlomenin mezi pravou a levou stranou a mezi skupinou mužů a žen u jednotlivých kostí připadajících do 13. - 15. století. Ani v jediném případě nebyl prokázán signifikantní rozdíl na 5 % a 1 % hladině ve frekvencích zlomenin mezi testovanými skupinami. Celková frekvence zlomenin u obou...
The role of vitamin D in relation to bone disease.
Kováčová, Veronika ; Likovský, Jakub (vedoucí práce) ; Zikán, Vít (oponent)
Vitamín D je v posledných rokoch v popredí vedeckého výskumu, nakoľko má rozsiahly dopad na ľudské zdravie. Významné úlohy hrá vitamín D v metabolizme kostí, kde reguluje ich správnu mineralizáciu a tvorbu. Narušenie funkcie vitamínu D, prípadne jeho nedostatok, tak môže viesť ku vzniku množstva ochorení, akými sú osteoporóza, krivica či osteomalácia. Ukázalo sa, že nedostatkom vitamínu D trpeli ľudia už v minulosti, čo dokladajú archeologické štúdie v mojej práce. U súčasnej populácie ľudí tomu nie je inak. V novej štúdii publikovanej v marci 2010 sa zistilo, že až 59 % ľudí trpí deficitom vitamínu D a naviac 25 % z nich, má akútny nedostatok vitamínu D (Gilsanz et al., 2010). Pri nedostatku vitamínu, tzv. hypovitaminóze, sa môžu objavovať poruchy funkcie organizmu alebo i veľmi vážne ochorenia. Nedostatok vitamínu D sa prejavuje hlavne u osôb vyhýbajúcich sa slnku (napr. dlhodobo chorí ľudia pripútaní na lôžko, starí ľudia s poruchami pohybového aparátu) a súčasne konzumujúcich potravu chudobnú na vitamín D, u žien po menopauze a u ľudí trpiacich poruchami obličiek, pečene, črevnej resorpcie, či u ľudí trpiacich hyperparatyreózou. Najkritickejší je nedostatok vitamínu D v detstve, kedy môže dochádzať k poruche rastu chrupaviek, kostí a zubov. Kosti sú mäkké, lámavé a často sa nenapraviteľne...
DISH - archeologické doklady a frekvence v současné populaci.
Peigerová, Kateřina ; Likovský, Jakub (vedoucí práce) ; Kuželka, Vítězslav (oponent)
Cílem této práce bylo zjistit četnost postižení dospělých jedinců Forestierovou chorobou u kosterního materiálu v klášterních pohřebištích a srovnat ji s frekvencí výskytu u laických pohřebišť. Pět pohřebišť z vrcholného středověku po ranný novověk, bylo rozděleno do skupin podle pohlaví a dosaženého věku. Taktéž jsme hodnotili rentgenové snímky, kdy jsme zjišťovali frekvenci postižení dospělých osob Forestierovou chorovou v populaci. Bylo zjištěno, že onemocnění se v kosterním a rentgenologickém materiálu vyskytovalo častěji u mužů než u žen, a neobjevovalo se ve věku do 40 let. Dále jsme zjistili, že byl vyšší výskyt onemocnění u klášterních pohřbů. A jelikož dochází k nárůstu Forestierovy choroby v současné populaci, naskýtá se nám otázka, zda tedy vnější podmínky, potažmo narůstající obezita v populaci, mají vliv na výskyt Forestierovy choroby.
Sociální struktura budečského hradiště ve výpovědi antropologie
Vondrová, Hana ; Štefan, Ivo (vedoucí práce) ; Likovský, Jakub (oponent)
Diplomová práce má za úkol vyhodnotit sociální strukturu budečského hradiště v období 2. poloviny 9. století až 10. století z hlediska biologické antropologie. První část práce se zabývá novým zpracováním kosterních pozůstatků z hromadného hrobu v poloze "Na Týnici" z pohledu traumatologie. Druhá část práce je věnována dosud odborně nevyhodnocenému kostrovému materiálu z pohřebiště okolo rotundy sv. Petra, které představuje nejstarší příklad kostelní nekropole na území Čech. Diplomová práce prezentuje antropologické zpracování tohoto kosterního materiálu a jeho statistické porovnání s pohřebišti na hradišti a v okolí Budče (Zákolany, Na Týnici, Brandýsek) a dalšími raně středověkými pohřebišti v Čechách a na Moravě.
Možnosti denzitometrie a sledování výskytu osteoporózy u minulých populací.
Kováčová, Veronika ; Likovský, Jakub (vedoucí práce) ; Zikán, Vít (oponent)
Ochorenie osteoporózou je dnes celosvetovým problémom. Otázkou ale zostáva, či osteoporózou trpeli i ľudia minulých populácii alebo je zvýšený výskyt osteoporózy následok dnešnej doby. Doby, keď sú ľudia nedostatočne vystavení slnečnému žiareniu, a tak nedostatku vitamínu D, doby, keď životný štýl sa nezhoduje s pojmom zdravý životný štýl. Cieľom práce bolo zistiť, či pochované osoby na Mikulčickom hradisku majú pokles kostnej hmoty, ktorý ukazuje, či v ich živote figurovala osteoporóza. Hodnoty kostnej hmoty sa získavali pomocou denzitometrického merania, merali sa kosti päty a štvrtý lumbálny stavec. Práca nadväzovala na štúdiu, pri ktorej sa denzitometricky merali kosti stehenné. To znamená, že jednej osobe, ak to bolo možné z hľadiska zachovalosti, sa zmerali kosti stehenné, kosti päty a štvrtý lumbálny stavec. Ďalším cieľom práce bolo zistiť, či hodnoty z jednotlivých meraní majú na sebe signifikatnú závislosť a či by bolo možné z meranie jednej oblasti usúdiť niečo o meranných hodnotách z oblasti druhé, nakoľko najväčším problémom archeologického materiálu je práve zachovalosť a kompletnosť skúmaného materiálu. Ďalej má práca metodický prínos, prináša presný popis merania kosti päty v prístroji Lunar PIXI určený pre meranie kosti päty u živých pacientov a taktiež prináša možnosť merania...

Národní úložiště šedé literatury : Nalezeno 21 záznamů.   1 - 10dalšíkonec  přejít na záznam:
Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.