Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 5 záznamů.  Hledání trvalo 0.01 vteřin. 
The problem of solipsism and ontic reality of not-I in Fichte
Dubovec, Marcel ; Karásek, Jindřich (vedoucí práce) ; Sobotka, Milan (oponent)
DUBOVEC, Marcel. Problematika solipsizmu a ontickej reálnosti Nie-Ja u Fichteho (Bakalárska práca). Univerzita Karlova v Praze, Filozofická fakulta, Ústav filosofie a religionistiky Vedúci práce: Dr. phil. habil. (PD) Jindřich Karásek, Dr. Bakalárska práca pojednáva o Fichteho filozofii v spojitosti so zásadami vedoslovia. Tie sú často mylne spájané s koncepciou solipsizmu. Úlohou práce je poprieť solipsistické chápanie Fichtovho idealizmu. Dosahuje sa toho skúmaním troch textov: Hölderlinovej kritiky, prvých dvoch zásad zo Základu celého vedoslovia a Druhého úvodu do vedoslovia. Popretím solipsistickej pozície sa nastoluje otázka chápania konceptu absolútneho Ja. Na jednej strane sa naskytá tradičná transcedentálne-logická interpretácia absolútneho Ja. Na druhej strane je prostredníctvom Heideggerovej ontologickej diferencie vyslovená hypotéza o chápaní absolútneho Ja ako bytia a Nie-Ja ako súcna. Autor sa pokúša nazerať tieto dve interpretácie v jednote.
Motív slobody u Heideggera v rokoch 1927-1930
Dubovec, Marcel ; Novák, Aleš (vedoucí práce) ; Mitterpach, Klement (oponent) ; Muránsky, Martin (oponent)
DUBOVEC, M.: Motív slobody u Heideggera v rokoch 1927-1930 Univerzita Karlova v Praze, Fakulta humanitních studií, Pracoviště oboru Německá a francouzská filosofie Predkladaná dizertačná práca sa zaoberá pojmom slobody u Heideggera v rokoch 1927-1930. V práci je kladená dôležitá rozličnosť fundamentálne-ontologického pojmu slobody voči tomu transcendentálnemu. Rozvinutie tejto rozličnosti je sledované na pozadí premeny ontologickej diferencie do jej troch podôb: diferencie bytia súcna (existenciálny spôsob), rozličnosti bytia a súcna (transcendentálny, resp. metontologický) a kozmologická diferencia ako diferencia medzi vecou a svetom (fenomenologická metafyzika). Centrálnym výrazom rozličnosti je možnosť hlbšieho porozumenia slobode mimo jej existenciálne štruktúry koncentrujúcich sa v spôsobe autentického existovania. Transcendentálny pojem slobody je bytnosťou dôvodu v kontexte transcendentality a sveta, a ako taký je zároveň i základom existenciálnej slobody. K poukázaniu na túto hierarchickosť je explikované Heideggerovo vyrovnanie sa s Kantovým pojmom slobody ako spontaneity, ktorá sa ako špecifický spôsob kauzality taktiež zakladá v transcendentálne chápanej slobode. Medze hierarchického myslenia sa ukazujú v význačnosti slobody pre bytnosť pravdy, ktorá zas odkazuje k vnútornej premene...
Motív slobody u Heideggera v rokoch 1927-1930
Dubovec, Marcel ; Novák, Aleš (vedoucí práce) ; Mitterpach, Klement (oponent) ; Muránsky, Martin (oponent)
DUBOVEC, M.: Motív slobody u Heideggera v rokoch 1927-1930 Univerzita Karlova v Praze, Fakulta humanitních studií, Pracoviště oboru Německá a francouzská filosofie Predkladaná dizertačná práca sa zaoberá pojmom slobody u Heideggera v rokoch 1927-1930. V práci je kladená dôležitá rozličnosť fundamentálne-ontologického pojmu slobody voči tomu transcendentálnemu. Rozvinutie tejto rozličnosti je sledované na pozadí premeny ontologickej diferencie do jej troch podôb: diferencie bytia súcna (existenciálny spôsob), rozličnosti bytia a súcna (transcendentálny, resp. metontologický) a kozmologická diferencia ako diferencia medzi vecou a svetom (fenomenologická metafyzika). Centrálnym výrazom rozličnosti je možnosť hlbšieho porozumenia slobode mimo jej existenciálne štruktúry koncentrujúcich sa v spôsobe autentického existovania. Transcendentálny pojem slobody je bytnosťou dôvodu v kontexte transcendentality a sveta, a ako taký je zároveň i základom existenciálnej slobody. K poukázaniu na túto hierarchickosť je explikované Heideggerovo vyrovnanie sa s Kantovým pojmom slobody ako spontaneity, ktorá sa ako špecifický spôsob kauzality taktiež zakladá v transcendentálne chápanej slobode. Medze hierarchického myslenia sa ukazujú v význačnosti slobody pre bytnosť pravdy, ktorá zas odkazuje k vnútornej premene...
Difference of ontological difference in thinking of Martin Heidegger
Dubovec, Marcel ; Novák, Aleš (vedoucí práce) ; Novotný, Jaroslav (oponent)
DUBOVEC, M.: Diferencia ontologickej diferencie v myslení Martina Heideggera (Diplomová práca) Univerzita Karlova v Praze, Fakulta humanitních studií, Pracoviště oboru Německá a francouzská filosofie Vedúci práce: doc. Mgr. Aleš Novák, Ph.D. Zámer práce spočíva v objasnení ontologickej diferencie v myslení Martina Heideggera. K tomuto zámeru je užítá dvojaká metóda interpretácie diferencie v ontologickej diferencii. Po prvé ide o zameranie sa na diferenciu samú, ktorú Heidegger myslí v neskoršom období svojho myslenia. K jej predstavení je užitý text Onto-teologické ustanovenie metafyziky. Po druhé sa jedná o explikáciu diferencie na základe rozličného chápania ontologickej diferencie. Odlišné chápanie ontologickej diferencie je demonštrované z textu Základné problémy fenomenológie, v ktorom sa ontologická diferencia rozumie z časovosti. Záverečná časť je venovaná textu O bytnosti dôvodu, ktorý je nazeraný ako prostredný medzi rozličným chápaním ontologickej diferencie. Jeho pojednaním sa otvára otázka transcendencie ako toho, k čomu objasnenie ontologickej diferencie poviedlo. Kľúčové slová: ontologická diferencia, onto-teológia, ekstaticko-horizontálna časovosť, temporalita, transcendencia, porozumenie bytiu
The problem of solipsism and ontic reality of not-I in Fichte
Dubovec, Marcel ; Karásek, Jindřich (vedoucí práce) ; Sobotka, Milan (oponent)
DUBOVEC, Marcel. Problematika solipsizmu a ontickej reálnosti Nie-Ja u Fichteho (Bakalárska práca). Univerzita Karlova v Praze, Filozofická fakulta, Ústav filosofie a religionistiky Vedúci práce: Dr. phil. habil. (PD) Jindřich Karásek, Dr. Bakalárska práca pojednáva o Fichteho filozofii v spojitosti so zásadami vedoslovia. Tie sú často mylne spájané s koncepciou solipsizmu. Úlohou práce je poprieť solipsistické chápanie Fichtovho idealizmu. Dosahuje sa toho skúmaním troch textov: Hölderlinovej kritiky, prvých dvoch zásad zo Základu celého vedoslovia a Druhého úvodu do vedoslovia. Popretím solipsistickej pozície sa nastoluje otázka chápania konceptu absolútneho Ja. Na jednej strane sa naskytá tradičná transcedentálne-logická interpretácia absolútneho Ja. Na druhej strane je prostredníctvom Heideggerovej ontologickej diferencie vyslovená hypotéza o chápaní absolútneho Ja ako bytia a Nie-Ja ako súcna. Autor sa pokúša nazerať tieto dve interpretácie v jednote.

Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.