|
|
The English Intellectuals in the Whirl of Revolutionary France: Interpretation of Political Events from the Perspective of Contemporaries
Borodáčová, Jana ; Skřivan, Aleš (vedoucí práce) ; Horčička, Václav (oponent)
Diplomová práca sa zameriava na skúmanie otázok vplyvu Francúzskej revolúcie na vývoj politických názorov troch Angličanov, ktorí reprezentujú tri roviny pohľadu na revolučné udalosti: idealistický, radikálny a kritický. Helen Maria Williamsová (1761-1827) reprezentuje idealistický smer a to hlavne v rámci predstavy o univerzálnom občianstve a mesianizme Francúzskej revolúcie. Zároveň reprezentuje i stanoviská ženskej populácie a jej očakávanie v súvislosti s postavením žien. Thomas Paine (1737-1809), člen Konventu a stúpenec girondistov, je príkladom radikálneho náhľadu na náboženstvo. Posledným z trojice je fyziokrat a literát Arthur Young (1741-1820), ktorý navštívil Francúzsko pred revolúciou, stal sa svedkom jej počiatočných revolučných udalostí a jej kritikom. Kľúčové slová Helen Maria Williamsová, Thomas Paine, Arthur Young, Francúzska revolúcia.
|
|
|
British radical reform movement in the period 1792-1795
Borodáčová, Jana ; Skřivan, Aleš (vedoucí práce) ; Novotný, Lukáš (oponent) ; Opatrný, Josef (oponent)
Dizertačná práca sa zameriava na vývoj anglického a škótskeho radikálneho reformného hnutia v 90. rokoch 18. storočia a analyzuje vzťah medzi britskou vládou a radikálnymi reformátormi, ktorí svojou kampaňou usilovali o zavedenie všeobecného volebného práva a ročného parlamentu. Práca tiež kladie dôraz na reakciu veľkej časti verejnosti a to hlavne majetnej, ktorá sa v strachu zo šírenie myšlienok Francúzskej revolúcie, rozhodla potlačiť aktivity reformátorov prostredníctvom tzv. loajalistického hnutia. Výsledkom obavy loajalistov z hrozby domáceho jakobinizmus, bola vlna perzekúcií, ktorá bola zakončená veľkými politickými procesmi v Škótsku a Anglicku, v rokoch 1793 a 1794. Práca sa tiež zameriava na otázku vplyvu Francúzskej revolúcie na aktivity reformátorov a vysvetľuje, do akej miery medzi radikálmi prevládali myšlienky republikanizmu a aký vplyv mala na ich činnosť domáca tradícia reformného hnutia a Slávna revolúcia. Okrem toho dizertačná práva analyzuje i samotné aktivity reformátorov, ktorí založili v priebehu roku 1792 množstvo nových spoločností, ktorých členská základňa pozostávala hlavne z pracujúcej triedy. Britský radikalizmus 90. rokov je preto považovaný za predchodcu neskoršieho chartistického hnutia.
|
|
|
The English Intellectuals in the Whirl of Revolutionary France: Interpretation of Political Events from the Perspective of Contemporaries
Borodáčová, Jana ; Skřivan, Aleš (vedoucí práce) ; Horčička, Václav (oponent)
Diplomová práca sa zameriava na skúmanie otázok vplyvu Francúzskej revolúcie na vývoj politických názorov troch Angličanov, ktorí reprezentujú tri roviny pohľadu na revolučné udalosti: idealistický, radikálny a kritický. Helen Maria Williamsová (1761-1827) reprezentuje idealistický smer a to hlavne v rámci predstavy o univerzálnom občianstve a mesianizme Francúzskej revolúcie. Zároveň reprezentuje i stanoviská ženskej populácie a jej očakávanie v súvislosti s postavením žien. Thomas Paine (1737-1809), člen Konventu a stúpenec girondistov, je príkladom radikálneho náhľadu na náboženstvo. Posledným z trojice je fyziokrat a literát Arthur Young (1741-1820), ktorý navštívil Francúzsko pred revolúciou, stal sa svedkom jej počiatočných revolučných udalostí a jej kritikom. Kľúčové slová Helen Maria Williamsová, Thomas Paine, Arthur Young, Francúzska revolúcia.
|
|
|
The image of rural france in the travel diary of Arthur Young
Borodáčová, Jana ; Klusáková, Luďa (vedoucí práce) ; Tinková, Daniela (oponent)
Autorka v práci analyzuje cestopis Arthura Younga, ktorý z pozície fyziokrata primárne pozoroval a skúmal hospodársku situáciu francúzskeho vidieka v priebehu svojich troch ciest v rokoch 1787, 1788, 1789/90. Cestovateľ sa pri tom opieral o vlastné skúsenosti agronóma a svoje pozorovania dopĺňal informáciami od miestnych vlastníkov pôdy, ktorí javili záujem o otázku agronómie a svoj obzor si rozširoval i prostredníctvom rozhovorov so svojimi francúzskymi priateľmi. Pri mapovaní stavu francúzskeho vidieka využíval svoju metódu štatistiky, ktorú zaviedol už pri predchádzajúcich výskumných cestách po Anglicku a Írsku. Cestovateľ však pri tejto metóde prehliadal sociálnu stránku života na vidieku, ktorej charakteristika sa zostručnila na všeobecný názor vzdelaných osvietenských vrstiev. Dielo Arthura Younga je tiež klasickým osvietenským cestopisom i keď cieľom cesty sa autor vymaňoval z tradičných destinácií. Cestovateľ sa vo francúzskom prostredí výrazne národnostne vymedzoval a svoje posudky tak formuloval z pozície Angličana. Tento rys je charakteristický pre celý obsah cestopisu, či už sa jednalo o poľnohospodárstvo, chovanie a zvyky francúzskej spoločnosti, alebo o popis revolučných udalostí. Kľúčové slová Arthur Young, Francúzsko, vidiek, poľnohospodárstvo, 18. storočie, cestovanie, cestopis
|
host ::
RSS.