Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 202 záznamů.  1 - 10dalšíkonec  přejít na záznam: Hledání trvalo 0.00 vteřin. 
Zaprášené vize
Jeckelová, Tereza ; Almássy, Juraj (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
“V tejto práci som chcela dať do súvislosti vzťah medzi baníctvom a vývojom miest na území Slovenska. Zámerom bolo poukázať na priamu súvislosť historického vývoja previazaného s obdobím, v ktorom začala ťažba a prejavom dobývania podzemia na fyzickej podobe miest. Fenomén baníctva sa vyvíjal v rôzne v jednotlivých oblastiach. V práci som sa rozhodla zaoberať sa Prievidzou, ktorá síce má prívlastok „banícke mesto“, ale v jej katastrálnom území žiadnu baňu nenájdeme. A predsa baníctvo jej navždy zmenilo tvár. S banským priemyslom išla ruka v ruke modernizácia prostredia a ďalší priemysel. Mesto však nestíhalo kráčať s dobou v takom tempe ako štát nastavil a mnoho dôležitých faktorov, ako je zaobstaranie kvalitnej dopravnej dostupnosti či zázemie občianskej vybavenosti. V rýchlosti sa stihli vybudovať len sídliská a priemyselné objekty oddelené miestami bez jasného významu. Polovičaté realizácie vízií štátu, ktoré zmenili charakter prostredia natrvalo na prvý pohľad ublížili mnohým mestám. Tam kde ruka štátu v zbesilom 20. storočí nestihla zahrať nečakané ťahy je dnes síce atraktívnejšie prostredie pre turistov a návštevníkov, ale robí to taký rozdiel aj pre miestnych obyvateľov? Turisticky atraktívne skanzeny či romantické námestia by sme v Prievidzi darmo hľadali. Jeden skanzen je spravený z bane Cigeľ v Sebedraží pri Prievidzi, kde nás prevedú podzemím s prilbou a svetielkom pripevneným k pásu, ale dlhšie sa v tejto oblasti človek nezdrží. Návštevníci si možno zájdu k Bojnickému zámku a do ZOO. Prievidza je však neviditeľným miestom na mape. Jej romantický charakter je pochovaný obchodnými centrami a panelákmi T05 a T11, ktoré nahradili vily a domy. V panoráme vidíme teplovodné potrubie a kde tu vytŕčajúci komín či halu. Na prvý pohľad generické priestory mesta s neurčitým charakterom evokujú pocity prázdna. Urbánna štruktúra je prepletená takými miestami. Na oko prázdne, no nesúce v sebe dôležitý význam pre mesto lebo uvoľňujú zaužívané chody, toky a procesy v meste často krát. Niektoré miesta, však vytesňujú akúkoľvek inú funkciu ako tú tranzitnú – tokovú. Sú len monofunkčnými deliacimi líniami v meste. Mesto, či už s historicky významným kontextom alebo nie, nesie v sebe znaky doby, ktoré sa snažíme prijať. V tejto práci som sa zamerala na také miesta, ktoré zohrávajú určitú rolu v meste, no častokrát je pre mnohých obyvateľov nepochopená alebo len ignorovaná. Sú to zvyšky, ktoré ostali po víziách no vnášajú do mesta niečo neočakávané a voľné. Sú to aj miesta tvoriace najbližšie okolie rušných ciest, ktoré zjazvili tvár mesta pre účel automobilovej či vlakovej dopravy. Zasiahli tak naše srdcia, a tie sa z toho ešte nespamätali, no možno nastal čas hľadať spôsoby ako zareagovať na tieto rany minulosti. Pozrieť sa povahu týchto miest a ich prínos, ktorý majú pre mesto, a aké priestorové možnosti otvárajú svojím charakterom.” Konkrétne nárožná parcela na Námestí Slobody môže byť označená ako vágne miesto, ktorého poloha je, však priamo v centre. Je pozostatkom asanácií v jadrách miest po 2. svetovej vojne. Na tomto mieste navrhujem kultúrne centrum.
Permakultura a město
Sukopová, Dagmar ; Utíkalová, Ivana (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Ve své diplomové práci jsem chtěla nastínit možnosti pozvolné revitalizace našich měst v permakulturním duchu a zároveň podpořit potravinovou soběstačnost návrhem ovocných parků, komunitních a střešních zahrad pro komerční i nekomerční využití. Práce se zabývá myšlenkou začlenění zemědělství do městského prostředí v místních podmínkách. Aplikace městského zemědělství, zejména v západních zemích, je již poměrně běžnou záležitostí. Práce by měla sloužit jako návod na vytvoření udržitelnějšího městského prostředí.
Přesah paměti
Moravcová, Sofia ; Hlavičková, Kateřina (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Keďže japonská architektúra vychádza z miesta, správny výber lokality bol veľmi podstatný. Muselo sa jednať o miesto, ktoré veľmi dobré poznám a trávila som na ňom veľa času. Zažila ho v priebehu rokov a ročných období. Pri úvaho o lokalite, som zároveň premýšľala o tom, čo tam chcem vytvoriť. V preddiplome som rozoberala základné stavebné druhy pre japonskú architektúru : dom, čajovňu a chrám. S tým prirodzene prišla otázka, akým spôsobom adaptovať tieto formy u nás bez toho aby vznikli obyčajné kópie alebo bolo nutné tieto stavby označovať. Čím sa tie formy líšia od našich náprotivkov? Čo ich formovalo? Samozrejme, odlišné prostredie a technické požiadavky na stavby ( vysoká vlhkosť, časté zemetrasenia ) hrali dôležitú úlohu, ale k podstatným formujúcim aspektom patril rituál. Japonci si veľmi vážia normy a pravidlá. To znamená, že zvyky boli neoddeliteľnou súčasťou, nielen architektúry. Čajový dom vznikol prispôsebením sa potrebám čajového obradu. Shinto chrám kládie dôraz na posvätnú cestu do objektu cez bránu torii, opláchnutie rúk a úst- rovnako ako pri čajovom obrade, venovanie daru pre chrám ( pár drobných ) a zloženie modlidby. Samotný dom má koreláciu s viacerými rituálmi bežného života, od ikebany, cez prípravu jedál až po očistu tela. Motív očisty je ústredným u všetkých troch foriem. Pre vysvetlenie, japonský kúpeľ prebieha nasledovne: najprv si opláchnete telo mimo vane sprchou. Následne vstúpite do vane, ktorá slúži len na relax. Je dôležité vstupovať do vane úplne čistý, pretože dánu vaňu použije na jedno napustenie počas večera celá rodina. Takýto druh rituálu nieje vymedzený len pre domácnosti. Japonsko je krajina bohatá na termálne pramene, tzv. onseny. Mnohé z nich sú ako súčasť ubytovacích zariadení veľmi populárnym miestom pre regeneráciu. Slovensko, ako značne menšia krajina má taktiež značné termálne bohatstvo. Väčšina z nich je u nás využívaná komerčne. Na mieste v blízkosti obce Kalameny pod Chočskými vrchmi, kde som od detstva trávila prázdniny, mieste odkiaľ pochádzajú moji starí rodičia, vyviera jeden z týchto prameňov. V okolí sa nachádzajú známe termálne kúpele Lúčky a Liptovský hrad. Cieľom tejto práce je v danej lokalite realizovať priestorové formy inšpirované rituálom čaju, rituálom očisty a návštevou chrámu a zároveň spojenie súvislostí medzi „európskym“ a „japonským“, ktoré ešte spojené neboli.
Chataismus
Novotná, Kateřina ; Hrabec, Tobiáš (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Projekt Chataismus řeší problémy dnešního moderního chatařství a snaží se znovuobjevit jeho krásy. Modulový systém chatek má přinést možnosti vytvoření vlastní chaty dle zájmů a potřeb, a zároveň pracuje s minimálním prostorem, aby se předešlo rozměrům rodinných domů, které patří do městské struktury. Velikost objektů je limitována, aby obyvatele přiměl trávit čas hlavně v přirodě a chatové zázemí sloužilo pro pokrytí základních potřeb spánku a potravy. S minimem pracuji i ve veřejném prostoru, předcházím tím zábírání území okolo chatek z důvodu omezení souseda. I přesto, že se chatařství může jevit jako zabírání lesní krajiny, je nedílnou součástí naší české kultury a tradice. Je dobré na to z hlediska architektury a urbanismu nezapomínat.
Prostor duše
Janíková, Marika ; Štěpánová, Vanda (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Diplomová práca reaguje na problémy spojené s rýchlym spôsobom života a zhoršovaním kvality duševného bytia. Zámerom je vytvoriť koncept zdravotníckych zariadení služiacich na stíšenie nášho tela, mysle i duše. Návrh spočíva v siedmych architektornických zásahoch na rozličných miestach situovaných v centre mesta Brna. Tieto miesta sú napriek svojej špecifickej atmosfére v súčastnosti nevyužívané, neprístupné alebo prehliadané. Idea predstavuje možnosť ako dané miesta sprístupniť, dotvoriť a tak vytvoriť príležitosť pre nové zážitky, pocity a vzťahy k prostrediu v ktorom žijeme. Cieľom je priniesť nový pohľad na tvorbu zdravotníckych zariadení slúžiacich na podporu, rozvoj a liečbu duševného zdravia.
Šla jsem se projít...
Drbalová, Eva ; Štěpánová, Vanda (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Pradávná myšlenka pocítit něco, co nás přesahuje, je neumlčitelná. Bere na sebe však různé podoby, které souvisejí s dobou. V hektickém rychle se pohybujícím světě protkaným ruchem dopravních prostředků, moderních technologií a jejich neustálého proudění hledáme klidné útočiště, kde se čas zpomalí. Místo, které nás přijímá takové, jací jsme. Naplní naše duchovní potřeby. Diplomová práce reaguje na tuto současnou situaci a předkládá koncepční vizi pro využití opuštěného klášterního komplexu v centru Brna k novodobé duchovní zkušenosti. Navazuje tak na předdiplomní projekt, který se zabýval současnými projevy spirituality a prostory s ní spojenými. Návrh vychází ze současného stavu kláštera zjizveného historií a vkládá do něj prostor pro setkání. S ostatními, či s někým „Oným“. Opírá se o staré jistoty jako je východ a západ Slunce, střídání dne a noci, symbol kruhu.
Prostor pro život
Pekař, Jan ; Likavčan, Maroš (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Tato diplomová práce se věnuje problematice zdravého bydlení v proluce města Brna. Vzhledem k trendu urbanizace a zahušťování zástavby je stále těžší najít vhodné prostředí pro zdravé bydlení. Práce se tedy snaží najít řešení, jakým způsobem můžeme navrhnout dům, jeho dispozici a interiérové vybavení pro zdravé bydlení i v těchto ztížených podmínkách. V průběhu předchozího semestru v předdiplomové práci jsem provedl rozhovory s odborníky a na základě těchto rozhovorů navrhuji odpovídající dispozice a interiérové prvky. Tyto prvky byly navrženy tak, aby podporovaly zdraví a pohodu obyvatel. Mezi tyto prvky patří například umístění a vlastnost světel či osvětlení, materiály či interiérové prvky, které podporují zdravý vývoj člověka. Jedním z hlavních cílů práce je ukázat, že i v prostředí s omezeným množstvím prostoru, přirozeného světla,přírodní zeleně je možné vytvořit zdravé bydlení. Práce se také snaží odpovědět na otázky týkající se dopadu moderních technologií a nových trendů jako je home office, či jiné možnosti práce a studia z domova. A ukázat, jak můžeme tento dopad minimalizovat pomocí vhodného návrhu bytového domu. Celkově lze říci, že tato diplomová práce řeší aktuální problémy jako jsou civilizační nemoci, velké změny životního stylu způsobené vývojem moderních technologií na které se naše obydlí nebyla schopná adaptovat. Ukazuje, jak je možné navrhnout zdravé bydlení i v prostorách, kde to může být původně složité a jak takové řešení může pomoci minimalizovat dopad moderní doby na zdraví obyvatel.
Jsme jedna velká rodina!
Boháč, David ; Matoušková, Petra (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Diplomová práce “Jsme jedna velká rodina!” se zabývá diverzifikací věkové struktury obyvatelstva a vytvořením komunitního a flexibilního prostředí pro všechny generace, při zachování intimity rodin.
Make Partizánska Ľupča great again!
Likavčanová, Lucia ; ArtD, Tomáš Boroš, (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Návrh urbanisticko-architektonickej štúdie pre Partizánsku Ľupču predostiera ideový koncept konverzie centra obce a priľahlého objektu chátrajúceho Perglerovho mlyna. Návrh reaguje na slabnutie väzieb medzi verejným priestorom a jeho uživateľmi, a snaží sa obnoviť prerušenú kontinuitu rešpektujúc pritom jedinečný historický kontext danej lokality. Prvá časť návrhu sa zaoberá príbehom námestia, premenou jeho funkčnej náplne v čase a snahou začleniť sa späť do života obyvateľov pomocou drobných intervencií a reorganizácii priestorového usporiadania s cieľom priniesť nový impulz života. Snaží sa hľadať odpoveď na zložitú otázku adaptácie verejného priestoru Ľupče, ktorý si prešiel historickým vývojom z pulzujúceho trhového námestia významného stredovekého mestečka do dnešnej podoby veľkej vydláždenej prázdnej plochy v strede obce. Druhá časť návrhu je venovaná objektu Perglerovho mlyna situovanom na juhozápadnom okraji námestia. Premena jedného z technicky najzachovalejších mlynov na územi Česka a Slovenska si kladie za cieľ jeho opätovné začlenenie do štruktúry obce. Posledná časť návrhu je venovaná Ľupčianke, potoku, ktorý preteká od samého začiatku až po koniec obce. Kedysi veľká súčasť života Ľupčanov dnes už takmer neviditeľný element. Ambíciou intervencií nie je obnovovať jeho uplynulé užívanie ale priniesť nový pohľad na potenciál tejto zabudnutej časti verejného priestranstva. Intervencie predstavujú vízie ako dané miesta dotvoriť a iniciovať tak nové zážitky a pocity.
Spontánní architektura
Bevelaquová, Diana ; Paňák, Pavol (oponent) ; Mléčka, Jan (vedoucí práce)
Diplomová práca Spontánní architektura nadväzuje na preddiplomový projekt Spontánna architektúra v kontexte vylúčených osídlení na Slovensku. Tá skúmala prostredie vylúčených osídlení a v závere na základe analýz a pozorovaní v teréne formulovala zložky ich architektúry. V diplomovej práci s týmito zložkami ďalej pracujem. Vynímam konkrétne princípy tvorby priestoru, ktoré kontrastujú zaužívaným postupom a trendom nastaveným v súčasnom plánovaní obytných súborov. Tieto trhové trendy vo výsledku produkujú technikou kontrolované priestory nikoho, súce skôr pre investorov do realít než ako miesta pre život. Priestory sú anonymné, vystavané prostredie nie je možné ďalej vlastníkmi upravovať, nevznikajú spoločné priestory pre susedstvo ani možnosť pre identifikáciu sa s prostredím. Práca formou manifestu aplikuje odpozorované princípy v konkrétnom návrhu na pozemku po zaniknutej továrni Kras v centre mesta Brna. Snaží sa poskytnúť alternatívny prístup k plánovaniu územia i budov samotných. Návrh má ambíciu poskytnúť dostatočnú hustotu zaľudnenia potrebnú pre fungovanie mesta a oblasti, a to tak, aby tomu nebolo na úkor obyvateľov či ich spoločenských a susedských väzieb. Projekt sa zaoberá vzťahom medzi budovami a ulicou, platnými reguláciami a normami pre plánovanie prostredia. Má ambíciu prinavrátiť ulici život po vzore skúmaných vylúčených osídlení a taktiež sa zaoberá fázovaním výstavby v oblasti.

Národní úložiště šedé literatury : Nalezeno 202 záznamů.   1 - 10dalšíkonec  přejít na záznam:
Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.