|
|
Motív slobody u Heideggera v rokoch 1927-1930
Dubovec, Marcel ; Novák, Aleš (vedoucí práce) ; Mitterpach, Klement (oponent) ; Muránsky, Martin (oponent)
DUBOVEC, M.: Motív slobody u Heideggera v rokoch 1927-1930 Univerzita Karlova v Praze, Fakulta humanitních studií, Pracoviště oboru Německá a francouzská filosofie Predkladaná dizertačná práca sa zaoberá pojmom slobody u Heideggera v rokoch 1927-1930. V práci je kladená dôležitá rozličnosť fundamentálne-ontologického pojmu slobody voči tomu transcendentálnemu. Rozvinutie tejto rozličnosti je sledované na pozadí premeny ontologickej diferencie do jej troch podôb: diferencie bytia súcna (existenciálny spôsob), rozličnosti bytia a súcna (transcendentálny, resp. metontologický) a kozmologická diferencia ako diferencia medzi vecou a svetom (fenomenologická metafyzika). Centrálnym výrazom rozličnosti je možnosť hlbšieho porozumenia slobode mimo jej existenciálne štruktúry koncentrujúcich sa v spôsobe autentického existovania. Transcendentálny pojem slobody je bytnosťou dôvodu v kontexte transcendentality a sveta, a ako taký je zároveň i základom existenciálnej slobody. K poukázaniu na túto hierarchickosť je explikované Heideggerovo vyrovnanie sa s Kantovým pojmom slobody ako spontaneity, ktorá sa ako špecifický spôsob kauzality taktiež zakladá v transcendentálne chápanej slobode. Medze hierarchického myslenia sa ukazujú v význačnosti slobody pre bytnosť pravdy, ktorá zas odkazuje k vnútornej premene...
|
|
|
Motív slobody u Heideggera v rokoch 1927-1930
Dubovec, Marcel ; Novák, Aleš (vedoucí práce) ; Mitterpach, Klement (oponent) ; Muránsky, Martin (oponent)
DUBOVEC, M.: Motív slobody u Heideggera v rokoch 1927-1930 Univerzita Karlova v Praze, Fakulta humanitních studií, Pracoviště oboru Německá a francouzská filosofie Predkladaná dizertačná práca sa zaoberá pojmom slobody u Heideggera v rokoch 1927-1930. V práci je kladená dôležitá rozličnosť fundamentálne-ontologického pojmu slobody voči tomu transcendentálnemu. Rozvinutie tejto rozličnosti je sledované na pozadí premeny ontologickej diferencie do jej troch podôb: diferencie bytia súcna (existenciálny spôsob), rozličnosti bytia a súcna (transcendentálny, resp. metontologický) a kozmologická diferencia ako diferencia medzi vecou a svetom (fenomenologická metafyzika). Centrálnym výrazom rozličnosti je možnosť hlbšieho porozumenia slobode mimo jej existenciálne štruktúry koncentrujúcich sa v spôsobe autentického existovania. Transcendentálny pojem slobody je bytnosťou dôvodu v kontexte transcendentality a sveta, a ako taký je zároveň i základom existenciálnej slobody. K poukázaniu na túto hierarchickosť je explikované Heideggerovo vyrovnanie sa s Kantovým pojmom slobody ako spontaneity, ktorá sa ako špecifický spôsob kauzality taktiež zakladá v transcendentálne chápanej slobode. Medze hierarchického myslenia sa ukazujú v význačnosti slobody pre bytnosť pravdy, ktorá zas odkazuje k vnútornej premene...
|
host ::
RSS.