Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 3 záznamů.  Hledání trvalo 0.00 vteřin. 
Dagestan as a possible destabilising element in the internal politics of the Russian Federation
Motúzová, Diana ; Horák, Slavomír (vedoucí práce) ; Aslan, Emil (oponent)
Bakalárska práca analyzuje situáciu v Dagestane a jej destabilizačný potenciál vplývajúci nielen na republiku a severokaukazský región, ale aj celú vnútornú politiku Ruskej federácie. Skúmanou oblasťou sú politické, sociálne, ekonomické a religiózne aspekty procesov v rámci dagestanskej spoločnosti. Cieľom práce je na základe analýzy spomenutých rovín zistiť, či sa Dagestan stáva neodvratným destabilizačným prvkom v domácej politickej konštelácii Ruska. V prvej kapitole je zanalyzovaná rola etnickej a religióznej identity a sociálneho konzervativizmu ako určitého možného konfliktného faktoru. V druhej časti sa práca zameriava na komparáciu politickej situácie v ére konsocializmu a v období po zavedení centralizačných reforiem. Tretia kapitola je venovaná islamskému radikalizovaniu spoločnosti, ako aj príčinám a dôsledkom tohto javu. Následne je práca zameraná na socioekonomické problémy a otázku regulácie pozemkových vzťahov v spoločnosti. Posledná kapitola skúma vplyv postojov federálneho centra aj etnicky ruskej populácie voči Dagestancom na bezpečnostnú situáciu v republike a jej postupné odcudzovanie od centra. V závere je zhrnutá analýza všetkých rovín a zosumarizovaná miera destabilizačnej dynamiky v republike.
The Use of Economic Mechanisms in the Foreign Policy of the Russian Federation: the Case of Armenia
Motúzová, Diana ; Svoboda, Karel (vedoucí práce) ; Brisku, Adrian (oponent)
Diplomová práca analyzuje ruské ekonomické štátnictvo vo vzťahu k Arménsku. Práca je pritom zameraná na dve oblasti, a to na ruskú reakciu na zahraničnopolitickú orientáciu Arménska a jeho významné vnútropolitické zmeny. Cieľom práce je porovnať, do akej m využíva Rusko ekonomické mechanizmy v oboch spomenutých rovinách. Práca vychádza z Baldwinovho konceptu ekonomického štátnictva so zameraním na ruskú politiku cukru a biča. V zahraničnopolitickej oblasti je skúmané, aké ekonomické nástroje využívalo R ovplyvniť rozhodnutie Arménska v jeho dileme medzi európskou a eurázijskou integráciou. Vo vnútropolitickej oblasti je práca zameraná na významné udalosti v rokoch 2015 až 2018, ktoré do určitej miery zasiahli aj ruskú stranu. Skúmané sú pozitívne stimuly aj donucovacie metódy, ktoré Rusko v tomto období aplikovalo. Analýza ruskej politiky cukru a biča poukázala na to, že Moskva výraznejšie zasahuje do zahraničnopolitickej sféry v prípade, že cíti bezprostredné ohrozenie svojich záujmov. Vo vnútropolitickej oblasti aplikuje pozitívne stimuly v situáciách, keď potrebuje znížiť vnútorné napätie v Arménsku, ktoré môže byť namierené aj proti Moskve. Ak dôjde k veľkým vnútropolitickým zmenám v tejto juhokaukazskej republike bez vážnejších zahraničnopolitických implikácií, Rusko volí opatrnejšiu stratégiu.
Dagestan as a possible destabilising element in the internal politics of the Russian Federation
Motúzová, Diana ; Horák, Slavomír (vedoucí práce) ; Aslan, Emil (oponent)
Bakalárska práca analyzuje situáciu v Dagestane a jej destabilizačný potenciál vplývajúci nielen na republiku a severokaukazský región, ale aj celú vnútornú politiku Ruskej federácie. Skúmanou oblasťou sú politické, sociálne, ekonomické a religiózne aspekty procesov v rámci dagestanskej spoločnosti. Cieľom práce je na základe analýzy spomenutých rovín zistiť, či sa Dagestan stáva neodvratným destabilizačným prvkom v domácej politickej konštelácii Ruska. V prvej kapitole je zanalyzovaná rola etnickej a religióznej identity a sociálneho konzervativizmu ako určitého možného konfliktného faktoru. V druhej časti sa práca zameriava na komparáciu politickej situácie v ére konsocializmu a v období po zavedení centralizačných reforiem. Tretia kapitola je venovaná islamskému radikalizovaniu spoločnosti, ako aj príčinám a dôsledkom tohto javu. Následne je práca zameraná na socioekonomické problémy a otázku regulácie pozemkových vzťahov v spoločnosti. Posledná kapitola skúma vplyv postojov federálneho centra aj etnicky ruskej populácie voči Dagestancom na bezpečnostnú situáciu v republike a jej postupné odcudzovanie od centra. V závere je zhrnutá analýza všetkých rovín a zosumarizovaná miera destabilizačnej dynamiky v republike.

Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.