Národní úložiště šedé literatury Nalezeno 3 záznamů.  Hledání trvalo 0.00 vteřin. 
Short-term intensities of strong precipitation at the Milšeovka Mt.
Kakalejčík, Matej ; Müller, Miloslav (vedoucí práce) ; Minářová, Jana (oponent)
Krátkodobé intenzívne zrážky v miernych zemepisných šírkach primárne vznikajú zo zrážkových systémov vertikálne mohutnej konvekcie a oblastí zvýšených intenzít viazaných na atmosférické fronty, tzv. zrážkové pásy. Intenzita a množstvo zrážok, ktoré spadne na danom mieste je ovplyvnené pohybom a veľkosťou zrážkového systému. Ak je os zrážkového systému usporiadaného do línie rovnobežná s vektorom pohybu alebo sa nové bunky v multicelárnej konvekcií obnovujú nad daným miestom a dosahujú štádium zrelosti, hovoríme o tzv. kvazistacionarite systému. Kvazistacionarita zapríčiňuje vysoké intenzity zrážok a môže spôsobovať prívalové povodne. Intenzity zrážok sa merajú automatickými zrážkomermi alebo meteorologickými radarmi. V práci je kladený dôraz na automatický člnkový zrážkomer, z ktorého boli analyzované jednominútové úhrny. Spracované krátkodobé maximálne intenzity od roku 1998 do 1992 sú z meteorologickej stanice Milešovka. Z výsledkov vyplýva, že v teplej časti roka, sú krátkodobé intenzívne zrážky najintenzívnejšie v mesiaci júl, no celkové maximá z väčšej časti pripadajú na mesiac máj, čo súvisí s ročným chodom instability atmosféry v kontinentálnej Európe a vývojom vertikálne mohutnej konvektívnej oblačnosti. Na maximálnych 24 h úhrnoch majú však miernejšie intenzity väčší podiel. Kľúčové slová:...
Frequency and trend analysis of rain-on-snow events at selected meteorological stations in the Czech Rebublic
Kakalejčík, Matej ; Jeníček, Michal (vedoucí práce) ; Blahušiaková, Andrea (oponent)
Udalosti dažďa na snehovú pokrývku sú prirodzeným hydrometeorologickým fenoménom a ich výskyt je často spojený s povodňami. V dôsledku klimatických zmien dochádza aj k zmene výskytu týchto udalostí. Hlavným cieľom diplomovej práce je preto analyzovať časový a priestorový výskyt udalostí dažďa na snehovú pokrývku na 16tich vybraných meteorologických staniciach v Českej republike v období rokov 1966-2012. Priestorový výskyt udalostí dažďa na snehovú pokrývku je vyjadrený počtom týchto udalostí na jednotlivých staniciach. Celkový počet udalostí sa na staniciach výrazne líši aj napriek podobným nadmorským výškam. Najvyšší počet udalostí je zaznamenaný na staniciach v Jizerských horách v nadmorských výškach od 675 do 780 m n.m. Časový výskyt udalostí dažďa na snehovú pokrývku je vyjadrený početnosťou udalostí počas jednotlivých rokov a mesiacov. Časové rady sú následne podrobené trendovej analýze za účelom zistenia zmeny výskytu v čase. Z výsledkov vyplýva, že na väčšine staníc sa nevyskytuje štatisticky významný klesajúci či stúpajúci trend. Iba na štyroch staniciach bol zistený štatisticky významný trend, z toho tri stanice majú stúpajúci trend a jedna klesajúci. Komplexnejšie výsledky priniesla trendová analýza výskytu udalostí dažďa na snehovú pokrývku počas jednotlivých mesiacov. Na deviatich zo...
Short-term intensities of strong precipitation at the Milšeovka Mt.
Kakalejčík, Matej ; Müller, Miloslav (vedoucí práce) ; Minářová, Jana (oponent)
Krátkodobé intenzívne zrážky v miernych zemepisných šírkach primárne vznikajú zo zrážkových systémov vertikálne mohutnej konvekcie a oblastí zvýšených intenzít viazaných na atmosférické fronty, tzv. zrážkové pásy. Intenzita a množstvo zrážok, ktoré spadne na danom mieste je ovplyvnené pohybom a veľkosťou zrážkového systému. Ak je os zrážkového systému usporiadaného do línie rovnobežná s vektorom pohybu alebo sa nové bunky v multicelárnej konvekcií obnovujú nad daným miestom a dosahujú štádium zrelosti, hovoríme o tzv. kvazistacionarite systému. Kvazistacionarita zapríčiňuje vysoké intenzity zrážok a môže spôsobovať prívalové povodne. Intenzity zrážok sa merajú automatickými zrážkomermi alebo meteorologickými radarmi. V práci je kladený dôraz na automatický člnkový zrážkomer, z ktorého boli analyzované jednominútové úhrny. Spracované krátkodobé maximálne intenzity od roku 1998 do 1992 sú z meteorologickej stanice Milešovka. Z výsledkov vyplýva, že v teplej časti roka, sú krátkodobé intenzívne zrážky najintenzívnejšie v mesiaci júl, no celkové maximá z väčšej časti pripadajú na mesiac máj, čo súvisí s ročným chodom instability atmosféry v kontinentálnej Európe a vývojom vertikálne mohutnej konvektívnej oblačnosti. Na maximálnych 24 h úhrnoch majú však miernejšie intenzity väčší podiel. Kľúčové slová:...

Chcete být upozorněni, pokud se objeví nové záznamy odpovídající tomuto dotazu?
Přihlásit se k odběru RSS.